Nepovieme nič nové, ak prehlásime, že rodičovstvo je úloha na celý život. V životoch rodičov sa tak vždy udeje zásadná zmena, keď deti opustia domov. Najviac s tým majú problém ženy – matky, ale nie je až také zriedkavé, že syndróm prázdneho hniezda postihuje aj otcov – mužov. Existuje nejaký spôsob, ako sa s tým zmieriť a ďalej fungovať ako predtým?
História si pamätá opak
V minulosti o syndróme prázdneho hniezda nikto ani nechyroval z veľmi jednoduchého dôvodu – rodiny žili vo viacgeneračných domoch celý život spolu. V 70. rokoch minulého storočia už však psychológovia upriamili pozornosť na matky, ktoré začali upadať do existenčného zúfalstva, keď ich deti odišli z domu a ony sa tak viac nemali o koho starať. V súčasnosti sa zasa vedci domnievajú, že syndróm prázdneho hniezda vôbec neexistuje a príznaky ako úzkosť, strach alebo nedefinovateľný smútok súvisia skôr s nediagnostikovanou depresiou alebo hormonálnou nerovnováhou. Na druhej strane, syndróm prázdneho hniezda je naozaj diagnóza. Čo vám môže pomôcť zvládnuť ju?
Odchod detí má aj svoje výhody
Ak aj vám už odišli deti z domu a nie ste z toho dvakrát nadšení, skúste sa zamyslieť nad možnými pozitívami. Po odchode detí sa objavuje omnoho menej konfliktov v práci a v rodine, pretože partneri sa opäť môžu opäť plnohodnotne venovať sebe a svojim záujmom, a tak zvýšiť kvalitu svojho vzťahu. Je to priestor na obnovenie koníčkov – prípadne na to, aby ste si našli aj také, ktorým ste nikdy nemali čas venovať sa. V neposlednom rade sa môžeme baviť aj o inej kvalite vzťahu so svojím dieťaťom. Mnohokrát sa stáva, že hoci si rodičia s deťmi až tak nerozumejú (najmä v puberte), po ich odchode z domu sa vzťahy rapídne zlepšia.
Neviňte za to deti
Ako zistíte, že syndrómom prázdneho hniezda trpíte? V prvom rade sa objaví pocit osamelosti, ktorý je zrazu akoby trvalý. Ak máte pocit, že máte aj nedostatok účelu, nevysvetliteľný smútok a odpor voči cudzím deťom všade naokolo, pravdepodobne spomínaným syndrómom trpíte. Niekedy sa to prenáša aj do partnerských problémov, najmä, ak syndrómom trpí len jeden z rodičov. V žiadnom prípade si to však nekompenzujte tým, že začnete svoje odsťahované deti dusiť – nepozývajte ich každý deň na kávu alebo na obed. Nájdite si radšej nové podnety a nové kontakty, ktorými si nepríjemné pocity vykompenzujete. Myslite aj na to, že ak ste svoje deti dobre vychovali, nikdy vás v skutočnosti neopustia. A tiež, že pocity opustenosti a smútku nebudú trvať večne.